Je coliving boom iba v zahraničí alebo budúcnosť SK rezidenčného trhu?

Coliving sa stal v posledných rokoch fenoménom mestského života. Ide o koncept zdieľaného bývania, kde si jednotlivci prenajímajú vlastnú izbu, no zdieľajú spoločné priestory a služby. Tento model, rozšírený najmä v zahraničí, sa postupne prediera aj na Slovensko (aj keď len veľmi pomaly). Ovplyvní výstavbu rezidenčných projektov?

Coliving na Slovensku: realita a potenciál

Čo je vlastne coliving? Hovoríme o nájme bývania v zdieľanom prostredí so silným dôrazom na komunitu, flexibilitu a služby. Odlišuje sa od študentského bývania, hotelov a bežného nájmu – jeho podstatou je kombinácia súkromného priestoru a kvalitných spoločných zón.

Na našom trhu ide skôr o výnimku (aspoň zatiaľ), pretože coliving u nás funguje len v obmedzenom rozsahu – existuje iba zopár pilotných projektov, prevažne v Bratislave. Napriek tomu badáme pomaly stúpajúci záujem (developerské firmy sledujú modely zo zahraničia).

  • Záujem narastá medzi zahraničnými študentmi, mladými zamestnancami v shared economy sektoroch, a tiež u startupov.

Aktuálne ide ešte o veľmi malý segment trhu, no nemali by sme ho ignorovať. Zvyšujúci sa dopyt vidíme najmä zo strany generácie Z a u ľudí, ktorí preferujú flexibilitu. Na regionálnej úrovni by tak koncept mohol fungovať aj v mestách ako Košice, Žilina, Trnava či Nitra, kde sa koncentruje mladá populácia (v súvislosti s univerzitami). 

Nie je to len o „prenajmem si izbu v byte“. Moderný coliving zahŕňa:
individuálnu izbu (alebo mikroapartmán)
zdieľané kuchyne, obývačky, pracovné priestory (coworking)
pravidelné komunitné aktivity
all-inclusive poplatky: energie, internet, údržba, upratovanie


V krajinách ako Nemecko, Holandsko či USA ide o bežnú alternatívu nielen pre študentov, ale aj pre mladých profesionálov, digitálnych nomádov či kreatívne odvetvia.

Prečo ľudia hľadajú alternatívy ku klasickému prenájmu?

Koncom roka 2024 a v priebehu roka 2025 sa úrokové sadzby na hypotékach síce postupne znížili, no stále ostávajú na úrovni, ktorá mnohým ľuďom znemožňuje kúpu vlastného bývania. Mladí ľudia, ktorí pred pár rokmi uvažovali o hypotéke, dnes zvažujú i flexibilnejšie formy bývania – bez dlhodobých záväzkov a vysokých vstupných nákladov.

Práve tu sa otvára priestor pre coliving. Pre mnohých je to praktický medzikrok medzi bývaním u rodičov a vlastným bytom (dlhodobou hypotékou), pre iných vedomá voľba životného štýlu.

Aj takto vyzerá coliving v zahraničí: The Collective Old Oak – Londýn, Spojené kráľovstvo.

Ide o jeden z najväčších colivingových projektov v Európe, s viac než 500 lôžkami a širokou škálou spoločných priestorov. Súčasťou budovy sú napríklad wellness centrum, súkromné kino, plne vybavená posilňovňa, coworkingové priestory, reštaurácia, bar, knižnica, herňa, práčovňa či dokonca strešná záhrada.

Projekt ukazuje, ako môže coliving prepájať bývanie so službami a komunitným životom vo veľkom meradle.

Pre lepšiu predstavu pripájame odkaz na virtuálnu prehliadku The Collective Old Oak.

Zdroj: PLP / Architexture

Ako vyzerá coliving v centre Bratislavy?

Zaujímavým príkladom moderného colivingu na Slovensku je projekt BE ONE. V zrekonštruovanej budove bývalého kina Metropol vznikli malé mestské apartmány určené na dlhší prenájom – najmä pre ľudí, ktorí chcú bývať sami, ale nie úplne izolovane.

Okrem súkromného priestoru majú obyvatelia k dispozícii aj spoločné zóny, kde sa dá pracovať, variť alebo stretnúť s ostatnými. BE ONE cieli najmä na mladých profesionálov a študentov, ktorí hľadajú praktické bývanie v centre a zároveň uvítajú komunitné akcie, workshopy či príležitostné stretnutia so susedmi.

Nie je to hotel, ani typický nájomný byt – skôr hybrid bývania a služieb, ktorý ukazuje, že aj takto môže vyzerať „bývanie budúcnosti”.

Coliving a financovanie: príležitosti verzus realita

  • Prístupnejšie financovanie developerských projektov

Potenciál: Nižšie úrokové sadzby znižujú náklady na financovanie investícií, čím sa flexibilné a komunitné projekty colivingu stávajú atraktívnejšími aj pre banky.

Realita: Pokles úrokových sadzieb môže zlepšiť podmienky financovania aj pre alternatívne projekty, no coliving zatiaľ ostáva vnímaný ako menej štandardný model – vhodný najmä pre pilotné alebo menšie formy developmentu.

  • Znížený tlak na bežných kupcov

Potenciál: V prostredí, kde je bývanie stále finančne náročné a hypotéky nedostupné pre časť mladých ľudí, môže coliving ponúknuť atraktívnu alternatívu – s nižšími nákladmi, resp. menším záväzkom.

Realita: Veľa mladých ľudí dnes neuvažuje o hypotéke vôbec, resp. ju odkladá, čo zvyšuje dopyt po flexibilných formách bývania. Coliving je v tomto kontexte vhodne umiestnený ako medzistupeň medzi prenájmom a vlastníctvom. Takže v tomto bode sa potenciál a realita prelínajú.

  • Banky reagujú na trend

Potenciál: Rastúcim dopytom môžu banky začať viac podporovať nájomné alebo developerské colivingové modely v rámci svojich portfólií, pretože väčší záujem = financovanie nájomných a komunitných projektov (najmä ak sa ukáže ich stabilné využitie a návratnosť).

Realita: Slovenské banky zatiaľ neponúkajú špecifické produkty alebo modely financovania colivingu ako segmentu. Niektoré síce zohľadňujú nájomné bývanie pri developerských úveroch, ale coliving zatiaľ nie je samostatne podporovaný (ako to je napr. v Holandsku alebo v Berlíne).

Je to udržateľný model v rámci nášho trhu?

Coliving má svoje miesto v moderných mestách budúcnosti (s vysokým dopytom po bývaní a limitovanou ponukou). To znamená, že nejde o riešenie vhodné pre každého ani pre všetky lokality, no môže efektívne zaplniť priestor medzi tradičným nájmom a „krátkodobým ubytovaním” – najmä pre mladých ľudí, freelancerov či zamestnancov v mobilných odvetviach.

Na to, aby sa stal stabilnou súčasťou slovenského rezidenčného developmentu, je dôležité:

  • podrobne analyzovať potreby lokálneho trhu a cieľových skupín,
  • sledovať a vyhodnocovať úspešnosť existujúcich alebo pilotných colivingových projektov,
  • dlhodobo pracovať na kvalite služieb, komunitnom zážitku a transparentných podmienkach pre nájomcov.

Coliving vnímame skôr ako perspektívny doplnok k tradičnému trhu. Segment je zatiaľ malý, no nemali by sme ignorovať, že bude postupne dozrievať, že sa mení životný štýl aj ekonomické možnosti generácie, ktorá uprednostňuje flexibilitu, komunitu a jednoduchosť pred dlhodobými záväzkami.